Troy Southgate

Troy Southgate

Mohol by si nás oboznámiť s „anarchonacionalizmom“ ako ho vidíš ty?

V prvom rade si nemyslím, že národný anarchizmus má mnoho spoločného s nacionalizmom, pretože ten často implikuje, že je nutné uznávať súčasné hranice a pomedzia Európy či sveta ako celku. Samozrejme veríme v územné rozdelenie, ale nepodporujeme koncept národného štátu. Inými slovami, naša vízia je založená na rasovom tribalizme, autonómii a decentralizácii.

Ale čo je potom ten najdôležitejší rozdiel medzi “klasickým” internacionálnym anarchizmom a národným anarchizmom?

Myslím, že prvým problémom ľavicového anarchizmu je to, že nedokáže prekročiť vyumelkované pravo-ľavé spektrum. Ľavičiari sú povestní svojím dogmatizmom a za nejakých posledných 50 rokov  boli ich strnulé ideologické princípy pohodlne prebraté anarchistami. Fakt, myslitelia ako Bakunin, Proudhon a Kropotkin by sa celkom zľakli, keby zistili, že anarchizmus je teraz svojím agresívnym kozmopolitizmom blízky marxizmu či kapitalizmu. Národní anarchisti sú na druhú stranu rozdielni v tom, že nemáme ideológiu a veríme, že ľudia by mali mať slobodu pestovať vlastnú formu oddeleného vývoja. Naša vízia je založená na Rase a severskej Tradícii.

Keď čítam ekonomické články národných anarchistov, mám taký dojem, že dávate prednosť modelom ako je distributizmus podľa Hillaire Belloca, čo by sa hádam dalo označiť ako “neofeudalizmus”. Mohol by si mi túto záležitosť objasniť?
Niektorí z nás boli v minulosti zainteresovaní do distributizmu či cechovného socializmu, ale katolícki autori ako Belloc alebo Chesterton – ktorých si stále veľmi vážime – hľadali riešenie v rámci vtedy existujúceho ekonomického systému. Ako anarchisti podporujeme radikálnejšie alternatívy ako miestny výmenný obchodný systém a barter, ktoré by mohli odstrihnúť mainstreamovú ekonomiku a tak zabrániť zdaneniu a finančnej údržbe štátu.

Vaši nepriatelia pri diskusiách o vašom programe veľmi často spomínajú tzv. “rasový separatizmus”. Je táto idea reálna a ako by ste toto chceli dosiahnuť?

To je otázka kontextu. Dozaista sa nedomnievame, že máme nejakú šancu dostať väčšinu ľudí ku zakladaniu monorasových komunít, ale je možné tak učiniť s vernými priateľmi a rodinnými členmi. Takisto sme elitársky prúd a veríme, že len najlepší európski muži a ženy sú schopní dosiahnuť také veci. Nemáme ale žiadny záujem o nadvládu nad masami alebo o záchranu “bielej civilizácie”, jednoducho sa staráme o vlastných vybraných ľudí a takých, akí sme aj my.

Dávate prednosť vláde “más” (v reále teda vláde oligarchie) alebo upredňostňujete skutočnú elitu a organický štát?

Ani jedno. Páči sa mi slovo “organický”, ale nemáme žiadny zámer vládnuť nad obrovskými zástupmi populácie alebo vytvárať vládnu infraštruktúru. Chceme vytvoriť ozbrojené vidiecke komunity, ktoré budú oddelené od štátu. Inými slovami, aj keď veríme v prirodzené autority, sme proti nelegitímnym autoritám – štátu atp.

Corneliu Codreanu sa kedysi na margo politických strán vyjadril takto: “Ich jedinou motiváciou je náboženstvo osobného záujmu.” Domnievaš sa, že liberálna demokracia dokáže vôbec riadiť štát v súlade so skutočnými záujmami jeho občanov?
Nie, nemyslím. A domnievam sa, že Codreanu mal pravdu. U nás na britských ostrovoch máme systém troch strán, pričom všetky tri strany sú od seba totálne nerozoznateľné a ovládané šedou mocou, ktorú môžeme označiť ako establishment. Tento politický a ekonomický monolit je vo svojej pozícií mnoho storočí a ak sa ľudia neotočia chrbtom k celému procesu parlamentarizmu, potom ľudia, z ktorých sa skladá táto zazobaná skrytá vládnuca trieda, zostanú na svojich miestach bez odporu a opozície.

Ty si členom pomerne známej neoklasickej experimentálnej hudobnej skupiny H.E.R.R. Vyzdvihujete, že vaša skupina je skôr kultúrnym než politickým úkazom. Ja ale cítim silné posolstvo, keď počúvam vašu hudbu a texty: návrat ku klasickej Európe, pripomenutie veľkých osôb našej spoločnej histórie… Ty sám veríš v striktné oddelenie kultúry a politiky?

Neodbytne nie, ale rešpektujem želania ostatných členov skupiny. Verím ale, že kultúra môže pôsobiť ako hnacia sila politiky. Všimni si, akým spôsobom pomohla kultúra pozametať cestu k moci národným socialistom v tridsiatych rokoch minulého storočia. Hitlerovi a jeho priateľom sa podarilo presmerovať mladosť a vitalitu, ktoré boli v Nemecku silné od konca 19. storočia. Je nešťastné, že štát nakoniec kontroloval a reguloval úplne všetko, ale táto epizóda dokazuje, ako silná kultúra dokáže utvárať národný charakter a osud.

Moderné umenie je často považované za zbraň “pokrokovej ľavice”. Ak si však spomenieme na slávne mená minulého storočia, ako bol napríklad Ezra Pound, často v ich diele rozpoznáme snahu meniť západnú kultúru “sprava”. Čo si myslíš o modernom umení a jeho úlohe v súčasnej spoločnosti?

Myslím, že moderné umenie bolo ľavicovými intelektuálmi použité ako zbraň v ich snahe vykoreniť a zničiť tradičné formy vyjadrenia. Navyše je nutné dodať, že aj keď niektoré druhy moderného umenia sú veľmi zaujímavé –  hlavne rané formy ako napríklad secesia, Art Deco, surrealizmus a futurizmus rovnako ako niektoré práce autorou ako Henry Moore či Auguste Rodin – týmto ľuďom sa podarilo na jednej strane potlačiť subjektivitu  vo všetkých podobách a otvoriť stavidlá prúdom relativity tak, že podkopali základy vnímania skutočnej krásy. Skutočným programom bolo predefinovať  krásu a podporiť tak slabosť a úpadok. Nevyslovujem to z pohľadu moralistu, ale verím v existenciu skutočných štandardov, ktoré odlišujú apolónske a dionýzske princípy. V starogréckej kultúre boli obidva tieto princípy prítomné veľmi zreteľne, navzájom sa prepletali tak, že jeden poskytoval podstatu existencie druhému a ten zas prvému atď. Avšak dnes je všetko, čo sa snaží vzlietnuť hore k slnku, zrazené späť do príslovečnej priepasti a utopené v  oceáne beztvarosti a vizuálnej ohavnosti.

Veríš v existenciu smerov vyslovene zvrhlého umenia, aké si zaslúži jedine opovrhnutie?

Ano, verím, ako som už naznačul. Keď prídeš do Londýna, určite si urob výlet do Tate Modern na Južnom brehu. To je pre miesto, kde väčšinu materiálu tvorí práve “entartete Kunst”. No, v skutočnosti taká návšteva ani nestojí za to.